Prvá zmienka o obci je z r. 1333 pod názvom Gesztus. Staré Hostišovce založené v r. 1368 boli vlastníctvom Derencsényiovcov a potom Széchyovcov. V roku 1528 obec zničili Turci. V roku 1773 ju obývali želiari. V roku 1828 mala obec 107 domov a 870 obyvateľov. Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a z prebytkov ovocia potom pálením slivovice a čerešňovice. Po r. 1918 sa popri tradičných remeslách zaoberali výrobou bŕd a vosku, ženy tkaním. V roku 1951 bolo založené JRD, kde boli zamestnaný všetci obyvatelia obce.
Obec sa rozprestiera v chotári o rozlohe 1042 ha v nadmorskej výške 266m. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Prevažne pahorkatinný z časti zalesnený povrch chotára medzi dolinami Západného Turca a Blhu.
V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1793 s rokokovým interiérom. Zvonica je klasická postavená v roku 1874. Zvony dovezené z Trnavy v r. 1885. Počas I. svetovej vojny odmontované, nazad namontované v roku 1928.
Kultúrny dom postavený nad potokom v strede obce v roku 1934, za pomoci vtedajších obyvateľov, ktorí prispeli materiálne aj finančne.
Pestovateľská pálenica postavená v r. 1939 taktiež svojpomocne miestnymi obyvateľmi a to hlavne z dôvodu nadmerného a nadbytočného množstva ovocia v chotári obce. Vnútorné zariadenie odkúpené od podnikateľa z Hnúšte, ktoré je v prevádzke ešte aj v súšasnosti.
Pre obec je typická hromadná zástavba. Z 19. storočia sú zachované murované domy, ktoré sú typické tým, že pozdĺž domu je vysunutý podstienok podopretý stĺporadím. Taktiež dom, ktorí je typický príklad prinesenej architektúry zo zámoria v časoch odchodu za prácou do Ameriky.
